Nemám ústa & musím křičet

Zistil som, že Harlanove knihy sa konečne začali prekladať aj do češtiny, hoci zatiaľ len dve. No preklad nič moc. Ak aj odhliadnem od zle preloženého slangu, tak vykanie si na rande ma neskutočne sralo. A už duplom pri poviedke, kde Harlan píše sám o sebe. On by v živote nevykal. A už vôbec nie nejakej babe, čo pozval na rande. No poďme k obsahu, ktorý je lepší než prevedenie. (Ešte chcem ale pochváliť pevnú väzbu, palec hore!)

Nemám ústa a... - 5/5
Absolútna klasika a jedna z dvoch poviedok, ktoré ma k Harlanovi priviedli.

Vzpomínka: Nemám ústa a... - 4/5
Esej, making of Nemám ústa a... Na pasáži s “kritikom”, čo Harlanovi vysvetľoval čo mal Harlan na mysli počas písania poviedky som sa z chuti nasmial.

Velký Sam byl můj kamarád - 3/5
Nič moc. Problém s niektorými poviedkami v tejto zbierke je, že sú málo rozvinuté a idú maximálnym tempom do vyvrcholenia. Chýbala mi tu hĺbka príbehu.

Oči prachu - 4/5
Mám pocit, že toto je ešte veľavravnejšie dnes v dobe Instagramu, než to bolo v 60. rokoch. A keby len Instagramu. V USA sa ľavica teraz bije aj za Roe v. Wade a potraty. Harlan bol za ne, hoci paradoxne ľavica viac tiahne k svetu vykreslenému v tejto poviedke než zvyšok ľudstva, ktorý má viac súcitu.

Jak nás vidí jiný - 5/5
Toto je najpodceňovanejšia poviedka v tejto zbierke, absolútny masterpiece. Opäť škoda, že postavy neboli rozvinuté. Väčšinou hájim, že čo nie je treba, to tam nemusí byť, ale Harlan škrtá až moc.

Samobol - 5/5
Na pozadí je rovnaká téma ako v predchádzajúcej poviedke - to čo nechceme o sebe vedieť, čo nechceme vidieť. Zatiaľ čo Jak nás vidí jiný bolo sci-fi, toto je viac prízemnejšia poviedka, o Harlanovi, ktorú by sa nehanbil analyzovať ani Jordan Peterson. Popri čítaní som si spomenul aj na dokument Crumb.

Drakobijcův sebeklam - 2/5
Sám autor vraví, že toto je jeho najdivnejšia poviedka a sám som si nevybral dobrý čas na čítanie, keď som bol unavený, nevedel sa sústrediť a zaspával. Skrátka to je “bad trip” medzi životom a smrťou.

Pěkná Maggie Mincička - 3/5
Toto bola asi najrozvitejšia poviedka zo všetkých, čo by dobre zapadla medzi zbierku Stephena Kinga, no mňa osobne nijak nenadchla. Posadnutý herný automat nie je ani sexy ani strašidelný.